O zosuve pôdy .

Udialo sa to v roku 1962. V mesiaci máj pršalo asi dva týždne v kuse. V neďalekej osade Lieskové, ktorá bola na blízkom miernom kopci sa začali diať čudné veci. Okolo osady sa trhala zem, trhliny sa postupne zväčšovali a objavovali sa priamo vo dvore medzi domami. Bolo počuť praskanie múrov domov, stromov. Stala sa strašná vec. Celá osada s domami, stromami sa pomaly s obrovským množstvom zeminy začala sťahovať dole do doliny. Murované domy sa rozpadli priamo na mieste. Ostatné drevenice sa niesli na mohutnom chrbte bahnitej zeminy ako stroskotané koráby na rozbúrenom mori. Celá dedina bola na nohách. Nešťastníkom pomáhali vysťahovávať domy a uchýliť ich do bezpečia. Udalosť sa stala celonárodnou, písalo sa o nej v novinách. Na pomoc prišla armáda, vojaci boli ubytovaní v škole, nevyučovalo sa. Pomáhali zachraňovať majetok a ľudské životy. Ľudia bezradne, bezmocne postávali dookola a pozerali, ako sa z kopca do údolia valia masy zeminy v dĺžke asi 2 km. Zastaví sa to? Márne. Obrovský kolos sa valil dole k rieke, kde sa očakávalo, že zemina prehradí rieku a privalí ďalšie domy v osade Čížovia a Buchovia. Tak sa aj stalo. Bahno prehradilo rieku, zastavilo tok vody , u Buchov sa začalo vytvárať veľké umelé jazero, ktoré vytopilo domy. Dole v doline vyrástlo obrovské kopčisko z donesenej zeminy a bahna. Za obeť padol aj veľký drevený dom s manzardkami Imricha Poništa, kde bola krčma, blízka hájovňa a ďalšie domy. Ľudia mali strach, že zadržaná voda pretrhne bahno a vytopí celú dedinu. Už sme boli pobalení, že v prípade núdze pôjdeme k rodine do Harvelky. No kompetentní rozmýšľali a vymysleli riešenie. Bagre, buldozéry vyhĺbili nové koryto rieky poza osadu Čížovia, poza školskú bytovku , cez školský dvor. Vojaci postavili cez novovytvorené koryto rieky na školskom dvore provizórny drevený most. Dedina bola zachránená. Po nejakom čase vrátili rieku pomocou mechanizmov do pôvodného koryta.
V osade Lieskové ostal jeden jediný dom, ktorý bol trošku na boku osamotený. Jeho obyvatelia tam ešte dlho ostali bývať. Ostatní ľudia postihnutí touto katastrofou sa vysťahovali z obce hlavne do okolia Martina. Imrich Poništ s rodinou sa vysťahoval až ku Komárnu.
Na toto skazonosné dielo sa prichádzali pozerať ľudia zo širokého okolia. Prišla aj naša rodina z Bodiny. O udalosti sa dozvedeli z dennej tlače. Všetko vyfotili a fotky zo zosuvu si uchovávam už desaťročia. Dnes, keby ste išli okolo, ani by Vás nenapadlo, čo sa tu stalo. Novovzniknutý kopec je porastený lesom až k rieke , nám pamätníkom ostali iba spomienky.