Vodárenská nádrž Nová Bystrica
Ing. Pavol Filadelfi, Povodie Váhu, závod Púchov
Účel a popis vodárenského diela, parametre a technické oboznámenie s objektami
Zámer stavby
Realizácia stavby bola vyvolaná potrebou pitnej vody v spádovom regióne, najmä miest Žiliny, Čadce, Kysuckého Nového Mesta a Bytče. Jej funkciu nebolo možné nahradiť žiadnymi inými existujúcimi zariadeniami, ani ekonomickejším riešením. Výber zdrojov vychádzal z nedostatku cca 1200 l/sek. denného maxima. Z prognózovanej bilancie 70-tich rokov vychádzal nedostatok k roku 2000 1197 l/s. Pozemné zdroje v spádovom regióne skúmal IGHP Brno s výsledkom výdatnosti 214 l/s (celkom zdokumentovaných 121 prameňov). Podľa prieskumov sa s uvedenými zdrojmi nedal zďaleka pokryť požadovaný odber a bolo potrebné orientovať sa na povrchové zdroje. Ako najvýhodnejší zdroj bol vybraný z viacerých prešetrených možností, vybudovať vodárenskú nádrž Nová Bystrica s kapacitou dodávky 1050 l/s vody priemerne.
Situačná schéma
Vodárenská nádrž Nová Bystrica je základným prvkom súboru stavieb zabezpečujúcich pitnú vodu pre danú oblasť. Na stavbu nadväzuje úpravňa s kapacitou 700 l/s (s plánovaným rozšírením na 1050 l/s), v ďalšom skupinový vodovod z úpravne do Krásna nad Kysucou a odtiaľ vetva do Čadce a vetva do Žiliny. V súčasnosti je budovaná vetva zo Žiliny do Bytče. V ďalších stavbách bude potrebné dobudovať na plnú kapacitu vody a zdvojenie prívodného potrubia z úpravne do Krásna.
Vlastný priehradný profil sa nachádza v zúženom, morfologicky výhodnom profile na rieke Bystrica v r. km 21,700, pod sútokom potokov Riečnica a Harvelka. Oba brehy údolia sú v tomto profile strmé, údolná niva je asi 110 m široká. Priehrada dosahuje nad terénom výšku 65,4 m dlhá je 330 m. Prístupy na svahy údolia sú možné po strmých lesných a poľných cestách, budovaných po obvode nádrže. Vychádzajúc z údajov kóty hladiny v nádrži a vedenia cesty nad PHO prvého stupňa vo vodorovnej vzdialenosti 100 m, trasovanie preložiek ciest sa dostalo do vyšších navetralých a zosuvných svahov. Dané podmienky neumožnili projektantovi preložku štátnej cesty II/520 smerom na Oravskú Lesnú vyprojektovať ako bezpečnú a stabilnú trasu. Z toho dôvodu bola cesta v období výstavby VN z investície vypustená. Plocha nádrže je 180 ha, plocha povodia 59,50 km2. V zátope na ľavej strane je umiestnený vežový funkčný objekt.
Dom hrázdneho je umiestnený nad priehradným telesom na pravej strane údolia. Výstavba náhradnej komunikácie Nová Bystrica - Oravská Lesná je vo výstavbe v súčasnosti s obchvatom PHO druhého stupňa cez obec Vychylovka.
Hydrologické pomery
Povodie Bystrice je súčasťou povodia Kysuce, leží v jeho severovýchodnej časti, na juhu susedí s povodím Varínky, na východe s povodím Oravy, na severe s povodím Visly (rozvodnica je totožná so štátnou hranicou s Poľskom).
Grafická pozícia povodia VN sa nachádza v nadmorskej výške 550 - 1200 m n.m. v severovýchodnej časti Kysuckej Vrchoviny, čo sa odráža aj na klíme. Podľa dlhodobých pozorovaní (1931 - 1960) ide o oblasť s priemerným úhrnom atmosferických zrážok 932 mm, patrí k vlhkým miestam na Slovensku.
Hrádza
Gravitačná kamenitá so stredovým hlinitým tesnením a dvojradovou injekčnou clonou.
Tvar osi hrádze je priamy.
Výška hrádze (od základu - ku korune) ................................................... 65,4 m
Výška hrádze (od terénu - ku korune) ..................................................... 57,3 m
Dĺžka hrádze v korune ......................................................................... 330,0 m
Šírka v korune ...................................................................................... 8,0 m
Maximálna šírka hrádze v päte ............................................................. 242,0 m
Sklon hrádze na návodnej strane 1:3, 1:2 ........... 1 : 1,8, s 1 + 2 lavičkami š. 4 m
Sklon hrádze na vzdušnej strane ........................ 1 : 1,6, s 1 + 2 lavičkami š. 4 m
Opevnenie návodnej strany hrádze ........................................... kamenný pohoz,
............................................................................ lavičky sú opevnené dlažbou
Opevnenie vzdušnej strany hrádze ........................................ urovnanie kameňa,
............................................................................ lavičky sú opevnené dlažbou
Kubatúra telesa hrádze .................................................................. 1152.830 m3
Kóta koruny hrádze ..................................................................... 601,80 m n.m.
Kóta dna pred hrádzou ................................................................ 544,50 m n.m.
Dĺžka nádrže: v údolí Harvelky ............................................................... 3,1 km
v údolí Riečnice ............................................................... 3,5 km
v údolí Stanovho potoka ................................................... 2,5 km
Teleso hrádze
Je členené na tri časti, návodnú stabilizačnú, strednú tesniacu a vzdušnú stabilizačnú. Tesniace jadro je mierne naklonené smerom po vode, v dnovej časti prechádza do zvislej polohy. Od oboch stabilizačných častí je oddelené dvojitým štrkopieskovým filtrom 2x 150 cm a prechodovou vrstvou (300 cm). Hrúbka tesniaceho jadra sa zväčšuje z hodnoty 3 m pri korune až na šírku 36 m v mieste naviazania na podložie. Vzdušná, stabilizačná časť obsahuje v podloží hrádze drenážny systém naväzujúci na filtre medzi tesnením a stabilizačnou časťou hrádze. Je tvorený 10 rebrami z kamenitého materiálu zaústením do kamennej päty hrádze. Vzdušný povrch telesa je urovnaný a zatrávnený hydrosevom a osadený skupinkami nízkych drevín. Prístup z koruny hrádze k jej vzdušnej päte a vstup do komunikačnej štôlne a k funkčnému objektu je po betónových schodoch. Napojenie tesniaceho prvku hrádze na podložie zabezpečuje injekčná štôlňa a injekčná clona. Zdrojom násypového materiálu stabilizačnej časti hrádze bol lom pri obci Klubina s prevahou vrstiev pieskovcov nad pelitickými vrstvami (ílovce až slieňovce 10 - 20 % z celkového množstva horniny). Tesniaci materiál bol ťažený v zemníku pri Starej Bystrici. Boli použité terasové a deluvialne hliny tvoriace súvrstvie. Tesniaci materiál bol navážaný vo vrstvách 30 cm voľne sypanej zeminy a hutnení ôsmimi pojazdmi bez vibrácií. Pre pätu hrádze bol použitý lomový kameň o najmenšom zrne 125 mm. Kamenivo drenážneho systému (rebier) bolo triedené v rozmedzí zrnitosti 32 až 63 mm.